Rád by som sa podelil na tejto platforme so spôsobom akým sa súdy SR oboch inštancií vysporiadali s posúdením účinkov odstúpenia (ex tunc) od zmluvy o postúpení pohľadávky na procesné nástupníctvo žalobcu v zmysle § 80 CSP.
Stručne procesný a skutkový stav:
Odvolací súd potvrdil právny názor okresného súdu týkajúcu sa procesného nástupníctva, ktoré nastalo v tomto konaní, pričom konajúce súdy nesúhlasili s námietkou žalovaného o absencii aktívnej legitimácie žalobcu. Veľmi stroho / číst více /
Niekoľko poznámok k zlej viere prihlasovateľa. II. časť
Ako bolo spomenuté v I. časti článku[1], aktuálna právna úprava konceptu tzv. zlej viery v zákone č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach je výsledkom poslednej novely[2] účinnej od 14. januára 2019. Na rozdiel od väčšiny ostatných bodov tejto novely, nová právna úprava obsiahnutá v § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známok (absolútny dôvod tzv. zlej viery) a v § 7 písm. j) zákona o ochranných známkach (relatívny dôvod tzv. zlej viery) vo svojej podstate nepredstavuje – len – transpozíciu európskeho práva,[3] ale ide o vlastnú konštrukciu slovenského zákonodarcu. Na jednej strane rozlišovanie kategórie zjavného nedostatku dobrej viery prihlasovateľa v rámci absolútnych dôvodov a na strane druhej zavedenie nového relatívneho dôvodu pre osobu, ktorá je dotknutá na svojich právach prihláškou, ktorá nebola podaná v dobrej viere, je nóvum v slovenskom známkovom práve.
Kedy však ÚPV SR môže prihlášku považovať za zjavne nepodanú v dobrej viere? Dôvodová správa[4] stručne hovorí, že tzn. absolútna prekážka zápisnej spôsobilosti sa uplatní výlučne v tom prípade, že nedostatok dobrej viery je prieskumovému expertovi bez pochybností zjavný, a to napr. z dokumentov podaných samotným prihlasovateľom, expertných znalostí prieskumového experta alebo zo všeobecne dostupných zdrojov informácií. Viac sa nedozvieme ani z metodiky konania ÚPV SR,[5] snáď len, že okrem aplikácie tohto absolútneho dôvodu z úradnej moci, do úvahy prichádzajú aj pripomienky tretích osôb.
Keď sa trochu poohliadneme historických súvislostiach a niektorých sporových prípadoch, ktoré v minulosti rozhodoval ÚPV SR a ktorých boli podrobené aj súdnemu prieskumu, ponúka sa niekoľko zaujímavých zistení, ktoré, i keď sa týkali predchádzajúcej právnej úpravy, môžu mať v určitej miere užitočný presah aj pre výklad § 5 ods. 1 písm. l) zákona o ochranných známkach.
V prípade / číst více /
Máme na svete takmer jeden rok rozsudok Krajského súdu Bratislava ohľadom nárokov uplatnených zo zmluvy o dielo, ktorá sa riadi FIDIC zmluvnými podmienkami.
KRS náklady z troch nárokov zhotoviteľa uznala.
Okresný súd Bratislava II nároky zhotoviteľa zamietol a Krajský súd Bratislava rozsudok Okresného súdu Bratislava II potvrdil.
Rád by som poukázal na niektoré súvislosti ohľadom realizácie zmien a uplatňovania nárokov.
Chcem zdôrazniť, že účelom tohto článku nie je samotná kritika rozhodnutí KRS a súdov, ani postupu účastníkov, ale otvorenie diskusie ohľadom týchto otázok, aby sme pochopili inštitúty a vyhli sa nesprávnym postupom v budúcnosti.
Skutkové zistenia mám výlučne z textu rozsudkov Okresného súdu Bratislava II a Krajského súdu Bratislava.
Už na úvod si povedzme základné princípy červenej knihy FIDIC.
Použijeme jeden príklad, aby ste mali pred sebou správne riešenie:
Zhotoviteľ bude mať podľa projektovej dokumentácie trasu cesty cez reliéf, kde musí spraviť výkop. V projektovej dokumentácii sa uvádza, že reliéf je štrkopiesok. Zhotoviteľ pri začiatku výkopu zistí, že je tam skala.
Zhotoviteľ to musí oznámiť správcovi. Pokiaľ mu vznikajú náklady a predpokladá aj omeškanie (doby vykonania práce, alebo aj jednotlivých činností, ktoré môžu byť pod zmluvnou pokutou), okamžite dáva oznámenie vo forme nároku podľa podčl. 20.1.
Pokiaľ iba zistil iný podklad ešte pred výkopom, môže vykonať aj obyčajné oznámenie.
Je predovšetkým úlohou správcu, aby správne zareagoval, to jest, či nechá kopať do skaly a zaplatí náklady, alebo prerobí projektovú / číst více /
Efektívne riešenie sporov na stavbách vyžaduje rýchlosť, nízke náklady riešenia sporov, neformálny prístup a odbornosť.
Takýto postup zabezpečuje adjudikácia. U nás sa adjudikácia vyskytuje najmä vo FIDIC zmluvných podmienkach a označuje sa ako Komisia pre rozhodovanie sporov, resp. KRS.
Adjudikácia vznikla vo Veľkej Británii a USA. Je to špecifický inštitút, ktorý je vo Veľkej Británii upravený priamo v Stavebnom zákone. Mimochodom, majú ho aj v Maďarsku. Upozornil by som na skutočnosť, že vo Veľkej Británii je vytvorený aj špecializovaný stavebný súd, ktorý sa venuje výlučne stavebným sporom. Zmyslom adjudikácie je predísť súdnemu konaniu práve v menej formalizovanom konaní, kde sa sporové strany spoľahnú na rozhodnutie odborníka so skúsenosťami v stavebníctve.
Myslím si, že dobrá zmluva o dielo by mala nútiť strany sadnúť za stôl a dohodnúť sa na riešení sporu.
Adjudikáciu aktuálne obsahujú aj FIDIC zmluvné podmienky. Medzinárodná obchodná komora (ICC) tiež umožňuje stranám, okrem arbitráže, dohodnúť sa aj na riešení sporu prostredníctvom adjudikácie.
Adjudikácia môže mať dva spôsoby. Buď sa strany podriadia rozhodnutiu adjudikátora, alebo si nechajú záväzne vysvetliť spornú otázku adjudikátorom, prípadne môžu byť použité oba spôsoby, podľa potreby.
Nové FIDIC zmluvné podmienky upravili článok o sporoch, ktorým sa organizácia FIDIC, ale aj ICC, a iné zainteresované subjekty, snažili odstrániť aplikačné nejasnosti a implementovať rozhodovaciu prax z arbitráže ICC.
Iba okrajovo sa zmienim, že jednou zmenou v nových FIDIC zmluvných podmienkach je aj to, že objednávateľ sa dostal tiež pod povinnosť včasne oznamovať svoje nároky, a to tiež pod hrozbou zániku zmluvného nároku.
Zmluvné strany v zmluve o dielo podľa FIDIC zmluvných podmienok oprávnia adjudikátora, aby ich spor rozhodol a zaväzujú sa jeho rozhodnutím riadiť. Myslím si, že aj naše právo umožňuje takúto dohodu. Ust. § 269 (3) v spojení s § 291 Obchodného zákona predvída možnosť, aby obsah zmluvy určila tretia strana. Dohode o adjudikácii podľa / číst více /
[2 minuty čtení] Nejvyšší správní soud definitivně potvrdil, že vydání zajišťovacích příkazů ve výši 343 milionů Kč na firmu FAU bylo nezákonné. Firma FAU se do povědomí veřejnosti dostala v souvislosti se zveřejněnou nahrávkou, na které současný premiér Andrej Babiš hovořil o tom, že na firmu „naši klekli“. / číst více /
[1 minuta čtení] Podání daňového přiznání k dani z příjmů je za námi, podnikatelé ale mají další daňové povinnosti. Přehled daňových povinností v nadcházejícím týdnu tradičně přinášíme v BusinessCenter Bulletinu. / číst více /
[10 minut čtení] I když má podnikatel minimální majetek, může se mu podnikatelské pojištění vyplatit. Nikdy totiž nemůže s jistotou říct, že sám nezpůsobí škodu někomu jinému, a to i v řádu milionů korun. Se začátkem podnikání se pojí řada administrativních a dalších úkonů a samotný rozjezd bývá často mnohem těžší než následné další roky. I když ale vše funguje, jak má, může se stát, že nešťastnou náhodou někdo upadne ve vaší provozovně a zlomí si ruku či nohu. A i za to jako podnikatel nesete odpovědnost a případné škody jdou za vámi. / číst více /
[6 minut čtení] Zákaznická podpora je nedílnou součástí e-shopů a představuje důležitý kontakt se zákazníkem. Měla by mu především pomoci a také zanechat dobrý dojem. Zákazník musí poznat ze zákaznické podpory dvě klíčové věci: že vás sortiment baví a že mu rozumíte. Jinak je možné, že se po kontaktování zákaznické podpory rozhodne nakoupit u konkurence. / číst více /
[4 minuty čtení] Přestože novinky v oblasti DPH nabyly účinnosti už na začátku dubna, nová XML struktura kontrolního hlášení začne platit až od října. Finanční správa podnikatele upozorňuje, že pokud by kontrolní hlášení podali v XML struktuře, která ještě není platná a účinná, bude považováno za neúčinné se všemi důsledky. / číst více /
[6 minut čtení] Podívejme se na mimořádně zajímavý případ sporu o výživné. Podnikatel má sklony k hazardním hrám. Jeho firmu vlastní bývalý zaměstnanec, který podnikání moc nerozumí. Jak se stanovuje výživné pro děti, když jsou rodičovy příjmy nejasné? Soud prvního stupně zvýšil měsíční výživné otce pro starší dceru na 5500 Kč (z původních 3000 Kč) a pro mladšího syna na 3500 Kč (z původních 2000 Kč). Matka dětí však požadovala více, leč soud jí zcela nevyhověl, neboť před soudem se prokázalo, ač matka tvrdila něco jiného, že otec vynakládal určité výdaje ve prospěch dětí i nad rámec stanovené vyživovací povinnosti. / číst více /
Oproti § 107 ods. 3 OZ, podľa ktorého „Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.“ , navrhovaná novela OZ modifikuje (dopĺňa) aktuálny zákonný text nasledovne: „Ak sú strany povinné vrátiť si navzájom plnenie, ktoré nadobudli podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhá strana mohla premlčanie namietať; to platí aj v prípade, ak vzájomné plnenie alebo jeho časť zatiaľ poskytla iba jedna strana, alebo ak strany plnili navzájom v rôznom čase.“ (§ 114g ods. 3).
Dôvodová správa k navrhovanej právnej úprave uvádza:
„V ods. 3 sa preberá pôvodné znenie § 107 ods. 3 s doplnením, ktoré vyplýva zo záverov právnej teórie. Námietka premlčania má v prípade synalagmatických záväzkov pri neplatných zmluvách alebo zaniknutých záväzkoch povahu tzv. vzájomnej námietky, pri ktorej musí byť nevyhnutne zachovaný princíp rovnosti. Je neakceptovateľné, aby sa jedna zo strán synalagmatického záväzku námietkou premlčania ubránila povinnosti plniť, pokiaľ druhá strana takúto možnosť nemá. To môže nastať v prípade, ak plynutie času nemá na právo druhej strany vplyv (napr. nepremlčateľné vlastnícke právo), prípadne ak z neplatnej alebo zaniknutej zmluvy aspoň čiastočne plnila iba jedna strana a zodpovedajúce protiplnenie protistrany nebolo poskytnuté (nemá sa teda u jednej zo strán čo vrátiť ani premlčať). Rovnaký princíp sa uplatní aj vtedy, ak boli vzájomné plnenia poskytnuté s časovým odstupom, ktorý má za následok aktuálne premlčanie nároku na vrátenie iba jedného z nich. Právo namietnuť premlčanie musí byť v týchto prípadoch dané obom stranám súčasne (vzájomná námietka premlčania), bez ohľadu na skutočnosť, či niektorá z nich toto právo využije alebo nie.“
V dostupnej slovenskej, ani českej právnej teórii / číst více /
[2 minuty čtení] Třetí měsíc letošního roku nepřinesl lichotivá čísla. Stoupl počet bankrotů firem. Dokonce jde o nejvyšší počet od listopadu roku 2017. V březnu letošního roku bylo vyhlášeno 73 bankrotů obchodních společností, jak ukázala analýza společnost CRIF. V případě bankrotů fyzických osob podnikatelů jde o počet 441 a osobních bankrotů bylo vyhlášeno 1219. / číst více /
[2 minuty čtení] Minulý rok se Česká obchodní inspekce zaměřila na nabídku a prodej zboží ve slevových akcích. Porušení zákona bylo zjištěno ve 2464 případech Během minulého roku v období od 2. ledna do 31. prosince 2018 provedla Česká obchodní inspekce (ČOI) celkem 5161 kontrol zaměřených na dodržování nabídky a prodeje zboží za akční slevy a ve slevových akcích nebo na zboží v sezónních slevách. / číst více /
[2 minuty čtení] Při reklamacích použitého zboží hraje roli, zda je prodávající podnikatel, který prodává za dosažením zisku, nebo soukromá osoba. Možnost nákup a prodeje použitého zboží přes internet je využívaný stále více. Existuje celá řada e-shopů, které jsou určeny právě pro tento druh prodeje. Co když se ale na takto zakoupené věci objeví vada? / číst více /
[5 minut čtení] Je u vás ve firmě interní komunikace monolog, či dialog? Jak šíříte informace offline? Zkušení komunikátoři doporučují zvednout zadek ze židle a jít do terénu. Zapojte také manažery, kteří patří k nejdůležitějším informačním zdrojům. Neví snad, že mají komunikovat? Pak by se to měli naučit, než kvůli nim lidé odejdou. / číst více /