Dokazovanie je bezpochyby kľúčovou súčasťou trestného konania. Napriek tomu, že Trestný poriadok ako dôkaz pripúšťa de facto nelimitovaný diapazón prostriedkov, v množstve trestných konaní zohráva nenahraditeľnú úlohu znalecká činnosť. Na nasledujúcich riadkoch sa pokúsime zamyslieť nad možnými úskaliami, ktoré so sebou prináša.

Trestný poriadok celkom logicky uvádza v jednej rubrike odbornú činnosť a znaleckú činnosť. Spoločným menovateľov týchto termínov je fakt, že OČTK nemôže, resp. nie je oprávnený posúdiť niektoré okolnosti trestného činu, a preto si musí vyžiadať kvalifikované vyjadrenie vykazujúce určitý stupeň odbornosti.

V závislosti od náročnosti posudzovanej skutočnosti možno v zmysle Trestného poriadku rozlišovať:

Uvedomujeme si, že vytýčiť jednoznačnú hranicu medzi jednotlivými odbornými postupmi nie je bez pochybností možné. Za správne však považujeme tvrdenie, že medzi predmetnými výstupmi existuje prepojenie s kvalitatívnou gradáciou. To znamená, že znalecký posudok znalca by mal byť na kvalitatívne vyššej úrovni ako odborné vyjadrenie. Naopak, znalecký posudok znaleckého ústavu by mal zase vykazovať vyššie znaky odbornosti.

Problematická situácia však môže nastať, pokiaľ sa do vzájomného konfliktu dostanú prvky zákonom definovanej odbornej a znaleckej činnosti – t.j. pokiaľ znalecký ústav na základe súkromnej objednávky poskytne odborné vyjadrenie, ktoré kontrastuje so znaleckým posudkom obstaraným OČTK v rámci vyšetrovania.

Právne a skutkové úskalia predostretej situácie

V prvom rade považujeme / číst více /